Ako som naozaj začala počúvať svoje telo

V predchádzajúcom blogposte som riešila jednu dilemu a to, či ísť alebo neísť rozprávať svoj príbeh na konferenciu Slobodanazivo.sk keď ma skolila choroba/ chrípka/ . 
Mnohí z vás mi na  Facebooku radili , aby som sa prekonala, aby som nahrabala posledné sily / bolo mi vážne zle/, aby som si zariadila pomocníkov alebo vyriešila zabezpečenie cateringu pre 200 ľudí tak, že to nebudem musieť fyzicky robiť ja. 

Vačšina z vás sa vyjadrila, že to predsa možem zvládnuť aj chorá, lebo potom možem oddychovať a liečiť sa. 
Pár z vás mi poradilo radšej počúvať svoje telo a nesiliť to, veď zdravie je prednejšie.  

Keď som si prečítala všetky vaše rady a názory, uvedomila som si pre mňa niečo veľmi doležité.



Ja už nechcem byť hluchá a slepá voči svojmu telu. Naposledy cca pred mesiacom a pol ma z tej hluchoty a slepoty seklo v krížoch tak, že som 5 dní ležala v posteli a chodila po štvornožky. 
A prečo? Lebo som si zaumienila a predala klientovi, okrem iného občerstvenia aj 50 homemade tortíl plnených samými zdravými dobrotami. Do pol noci som valkala cesto a piekla tortily, na druhý deň som ignorovala bolesť chrbtice a nosila som občerstvenie do 2 agentúr, v každej agentúre s úsmevom na tvári všetko nachystala , nastylovala a utekala na dalšie pracovné stretnutia. 
Na tretí deň ráno som už nevstala z postele. 

Preto som teraz posunula celú zakázku občerstvenia na konferenciu a možnosť predaja v stánku Karolovi do Moje .
Dokonca som  Karola do tohto pondelka nepoznala osobne, len sa mi páčila jeho práca a to ako to celé robí.  A viete čo? 
Ja z toho nemám ani korunu. Vobec mi to však nevadí, lebo verím na dobré vzťahy medzi podnikateľmi a dúfam, že keď raz Karol bude mať nejakú zakázku, kde by som mu mohla pomocť a zarobiť si nejakú tu korunku, tak si na mňa spomenie. A ak to aj neurobí nevadí ja sa cítim dobre, že som mu dohodila tento job :) 


Predstavovala som si samu seba ako dnes stojím na pódiu, kašlem, potím sa, ale nie kvoli tréme ktorá by bola prirodzená, ale kvoli teplote, som slabá, proste nie som vo svojej koži a mám ľuďom hovoriť svoj príbeh oslobodenia? 
Už 7 mesiacov kade chodím tade hlásam a tlačím aj svojim kamarátom do hláv, aby počúvali svoje telá, aby nejedli len preto, že potrebujú zahnať hlad, nech si nájdu čas aj na relax a hlavne aby sa nepremáhali ak sú chorí a nechodili do práce , veď nezachraňujú ľudské životy! Je fakt, že toto skoro vždy hučím kamošom z reklamiek. A teraz by som na toto všetko kašlala / do slova / a išla proti svojmu presvedčeniu? 

Nie, rozhodla som sa inak.


Dnes ráno som kontaktovala organizátorov a ospravedlnila som sa, že sa jendoducho v tomto stave nemožem zúčastniť konferencie a budem rada ak dostanem šancu na budúci rok ak budú opať organizovať túto konferu.
Ich odpoveď bola pozitívna :)





Jasné že mi to celé bolo ľúto, tešila som sa na nových ľudí ktorých spoznám, na skúsenosti tých, ktorí sú úspešní vo svojom obore, že stretnem bývalých kolegov z Triad advertising Bratislava a že ma celá táto konferencia posunie zase o krok ďalej. 

Ale vlastne nie je prečo plačkať :) veď som zistila úžasné veci, ktoré ma posunuli o skok dopredu.


a zato ďakujem !








Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pečeň vs. Pečienka

Na voľnej nohe - mama food stylistka

Letný čučoriedkový koláč