Moje tehotenstvo a pôrod - očami prvorodičky

Toto sa chystám napísať už dlho. Píšem to preto, lebo chcem s vami zdielať svoj zážitok z mojho tehotenstva a pôrodu. Internet je preplnený negatívnymi a hrozostrašnými príbehmi a ja by som rada prispela tým svojím - pozitívnym. A okrem toho mám v okolí tehotné kamarátky, tak aj pre ne je tento blogpost.

Ako prvorodička som už počas tehotenstva sledovala na internete zopár diskusií, kúpila som si pár krát časopis Maminka a od každej už matky som sa snažila vylákať čo najviac info aby som bola na všetko pripravená. No lenže ono občas sa stáva, že všetko je tak trošku INAK.





Prvá hlúposť bola sledovať diskusie na webe o tehotenstve. Po ich prečítaní som hneď mala pocit, že ja mám niečo inak ako tie druhé ženy. Príliš malé brucho, alebo už cítim pohyby a nemala by som ešte etc. 

Rada prvorodičky: Takže prosím vás je to otrepaná fráza, ale verte svojim pocitom. Každá sme iná, každá máme inú postavu a aj naše deti sú chvalabohu každé iné. Riaďte sa svojou intuíciou a zdravým selským rozumom. Kľudne si občas niečo vypočujte od kamarátok, alebo si prečítajte nejakú múdru knihu, ale berte to s lahkosťou a nadhľadom.



Druhá hlúposť bola myslieť si, že sa na všetko dopredu pripravím. Asi ako keď sa snažíte naučiť na skúšku, alebo idete prezentovať ku klientovi doležitú prácu. Možete pozbierať veľa informácii a naozaj sa dobre pripraviť, ale aj tak vás niečo prekvapí. Lebo nikdy nebudete 100%- né.


Rada od prvorodičky: V tomto mi veľmi pomohol kurz u Ivany Konigsmarkovej v Acentre v Karlíne. Chodili sme tam aj s partnerom a ukázali nám tam iný pohľad na celé tehotenstvo a porod. Taktiež som zrazu mala pádne argumenty pre gynekológa prečo určité úkony jednoducho odmietam. Napr. pri každej prehliadke vaginálne vyšetrenie? Máte právo ho odmietnuť, pretože naozaj v 4-tom mesiaci nie je dovod kontrolovať či je krčok maternice uzavretý, pokiaľ nemáte žiadne problémy. Taktiež nepríjemné vyšetrenie na tehotenskú cukrovku  alebo monitorovanie bábatka etc. A tu som pochopila aj to, že veľa veci sa robí preto lebo je to zvyk. Samozrejme sú ženy, ktoré proste chcú túto klasickú starostlivosť od gynekológa, ktorému doverujú, no mne sa páčilo nadobudnúť sebavedomie a vedieť čo,prečo a ako. 

Lebo isto sa nejednej z nás stalo, že prídete na tehotenskú poradňu / už ten názov je ftipný, mne tam nikdy nič neporadili :) / a máte pocit, že ste najhoršia budúca matka keď sa vám niečo nezdá. Lebo predsa tak sa to robí xyz rokov tak zavri ústa a šúchaj nožičkami. Nechcem tým povedať, že všetko je zle, ale je dobré vedieť ako to može byť lepšie. Aj vďaka tomuto kurzu som sa rozhýbala a našla som si dulu, ktorá bola somnou aj pri porode / k tomuto sa vrátim v samostatnom odstavci viď. nižšie/


Tretia hlúposť bola, že som chcela ísť rodiť do veľkej pražskej porodnice:  Áno určite majú perfektné vybavenie, keby sa niečo nedajbože skomplikovalo, áno isto majú profesionálny ultra mega vyškolený personál. Mojou prioritou však bol ľudský a povedzme rodinnejší prístup, nie že sa na mňa budú dívať ako na kus masa. Aj vďaka dule som objavila porodnicu  v Neratoviciach. Malá, útulná porodnica s milými porodnými asistentkami a detskými sestrami a koniec koncov aj dokorkami.


Rada od prvorodičky:   Nebojte sa ísť aj za hranice Prahy :) choďte na obhliadky porodníc, pýtajte sa na všetko čo vás zaujíma a rozhodnite sa nie pod tlakom, ale v kľude. Z mojho pohľadu je veľmi doležité cítiť sa príjemne na mieste kde privediete na svet vaše milované bejby. 



Toto boli moje tri malé hlúposti! No dobre asi toho bolo viac, ale pamatám si len tieto :)




Prečo bolo pre mňa dobré mať dulu pri porode?

Ako prvorodička, som chcela mať ten pocit, že /okrem milujúceho partnera, ktorý ale nikdy nerodil :) / v moj veľký deň bude somnou niekto o koho sa opriem nielen fyzicky ale hlavne psychicky. Niekto s kým sa stretnem viac krát už počas tehotenstva a spoznáme sa. Kto bude na mojej strane a keď niečomu nebudem rozumieť poradí mi, vysvetlí a pomože sa rozhodnúť. 

Mať dulu pri porode bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí. 

Zvažovala som aj porodnú asistentku, ale mne osobne stačila dula. Keď sme boli na obhliadke porodnice ešte pre porodom, tak sa mi zdalo že porodne asistentky sú tam veľmi milé a ochotné. Zásadný rozdiel medzi dulou a porodnou asistentkou je, že dula je ako vaša dobrá a skúsená kamarátka, ktorá ale nemože zasahovať do porodu. Porodná asistentka je zdravotník a može vás odrodiť aj sama pokiaľ nie sú žiadne komplikácie.
Vybrala som si ako dulu Silviu a každej z vás ju možem vrelo odporučiť.   Bolo niekoľko mmomentov počas porodu, kedy som naozaj ocenila, že ju tam mám. Napríklad keď som počas kontrakcií bola vo vani s teplou vodou / toto bolo najviac top v celej porodnici/ tak vedela rozne masáže a iné finty ako mi pri kontrakcii ulaviť. Možno by som nato prišla aj sama ale asi až pri druhom- treťom porode :) Taktiež keď už išlo do tuhého predýchavala kontrakcie somnou - toto bolo mega pretože som v danej chvíli vobec netušila ako dýchať aby som netlačila, keďže ešte nebolo všetko pripravené , ale zato Matilda sa už drala na svetlo sveta. Keď sme sa museli presunúť na porodný sál, aby Matilda mohla prísť na svet /doktorka zhodnotila situáciu už ako rizikovejšiu, že pokiaľ sa bábatko rýchlo nenarodí može byť v ohrození/ tak bola pri mne a držala ma za ruku, hovorila ako mám tlačiť. Otecko si totižto odbehol na malú a chvíľu nás hladal / všetko sa to zrazu zvrtlo veľmi rýchlo/
Ešte som zabudla podotknúť, že som rodila prirodzene bez vyvolania porodu a bez nejakých medikamentov. Od príchodu do porodnice po narodenie Matildy prešli zhruba 3 hodinky. Je fakt, že nástrihu hrádze som nedokázala zabrániť/ doktorka tvrdila, že to inak nepojde/ a v danej situácií som teda súhlasila. Ak sa tohto momentu bojíte / ja som sa pred porodom obávala, že to bude bolieť/ nemusíte sa :) vobec to nevnímate. 

Keď sa Matilda narodila, hneď som ju dostala nahú a neumytú na moje telo a zhruba dve hodinky sme si takto užívali svoju prítomnosť / bonding/ Neopísateľný zážitok. 
Vďaka pomoci od duly Silvie sa Matilda prisala a začala piť svoje prvé mliečko. Od tohto momentu som bola matkou a je to najúžasnejšie čo som v živote dokázala. 




Možno sa vám zdá, že moj porod bol úplne bezproblémový, no pár divných situácií veru bolo. Hormóny to zariadili tak, že sa nato zlé vlastne až tak nepamatám. Vnímam tento zážitok ako úžasný a teším sa ako si to raz v budúcnosti znova zopakujem :) 

Pre príklad uvediem, že sa zrazu k porodu priplietol akýsi pán doktor / vobec netuším kto to bol/ a začal tam rozprávať veci, ktoré ma stresovali. Hovoril, že ak sa dieťa nenarodí už rýchlo tak to bude na sekciu / rozumej cisársky rez/ ako sorry toto ťa hneď vystresuje. Potom sa znova priplietol už keď sa malá drala na svetlo a začal mi stláčať brucho. Ako informovaná o tom, že toto je zakázané a nebezpečné ako pre mňa tak aj pre bábatko, som ho v tom návale poslala kade ľahšie. Naozaj som bola ako zúrivá tigrica pripravená chrániť svoje dieťa :) A to nehovorím o tom, ako sa na mňa chodili dívať, že to je tá čo rodila 42 +1 . Vďaka tomu, že som posledné týždne chodila na kontrolu nie do porodnice na monitor, ale k porodnej asistentke Ivane Konigsmarkovej sa mi podarilo mať prirodzený porod. Verím tomu, že ak by som bola po termíne určenom na 38. týždeň a stále by som neporodila, tlak ktorý by prichádzal od doktorovo v porodnici by som nevydržala a isto by mi porod vyvolávali a najskor by skončil cisárskym rezom. Ako toto je fakt individuálne, ale keď ste zdravé a dieťa je zdravé po celý čas, ono naozaj keď budete obaja pripravený tak to príde samo. 

Moja rada na záver.

Užívajte si tehotenstvo, veľa oddychujte, rozmaznávajte sa a nikam sa neponáhlajte. Postupne sa psychicky pripravujte na porod, verte si. Vaše telo je stavané na prirodzený porod a je schopné ho zvládnuť. 
Znie to ako klišé, ale mne to fungovalo :)


Toto je dlhý blogpost ja viem, no ak ste dočítali až sem možno vás zaujíma čo ma momentálne trápi. Ktovie možno riešite to isté, alebo ste niekedy riešili alebo budete riešiť :)


Kojíš? Nosíš? Spinká v noci?

No toto sú asi prvé otázky, ktoré dostávam keď niekoho stretnem. Samozrejme hovoríme o ženách. Niekedy ma to privádza do šialenstva a vnímam to ako tlak.

Áno kojím. Priznám sa, že zopár krát som sa už nato chcela vy.....ať . Predtým som si myslela, že to je také jednoduché, že to proste chytíš dieťa a ono aj ty viete hneď čo a ako. Omyl! Dieťa aj ty sa učíš kojiť tým, že kojíš. Prešli sme s Matildou roznymi fázami. Hlavný problém bol vomne :) Ja som k tomu pristupovala ako k dosiahnutiu 100% výkonu, takže som netolerovala žiadne cmučkanie, vytekanie mlieka z úst pri kojení a strašne som sa trápila. Pamatám si na prvé týždne kedy som sa vždy pred kojením  v noci chodila osprchovať, aby sa lahšie spúšťalo mlieko. Hahah teraz mi to príde smiešne. Ono teplá voda funguje, uvoľňuje to áno, ale tá strata drahocenného času , ktorý som mohla prespať.  Využila som nie jednu laktačnú poradkyňu, aby mi poradila, podporila, pomohla. Odporúčam Katy Šrubařovú  za Prahu a za Levice Mišku Huljakovú . 
Matilda prospieva, priberá takže zrejme ako povedal pán pediater kedysi " Vy máte zrejme dobré mlieko, také jak smotana " Momentálne som v takom psychickom rozpoložení, že niekedy premýšľam či by nebolo lepšie keby dávam Matilde umelé mlieko. Hlavne v noci, to na mňa príde. Matilda spí s nami v posteli, čo je veľmi príjemné a výhodné, aj koli kojeniu. No keď sa tak na mňa v noci otočí aj 10x že chce prso, uf niekedy to už proste nevládzem.... 

A tak som začala zamýšlať nad tým, čo bude vyhovovať nám. Avšak stále som nato neprišla. 

Zhruba do 4.mesiacov som kojila na požiadanie. No strašne ma to vyčerpávalo a niekedy som už vobec nevládala a cítila som sa totálne vycucaná. Tak som začala skúšať režim. Cez deň to funguje krásne, kojím každé 3hodinky zhruba v tom istom čase. Ja som spokojná ona spokojná. No a potom príde noc. Keď ju uspím večer po kojení, musím ju dať spať do hojdavaku  lebo inak sa ma začne po chvílke hladať. Keď si idem lahnúť ja do postele a ona spinká vo vaku tak ju nechávam tam. Ak sa preberie a nie je ešte čas na kojenie snažím sa ju všemožne uspať, no vyžaduje nosenie na rukách. Mne to až tak nevadí, je mi príjemné byť jej blízko, len keď sa to za noc opakuje 3-4x a občas ju nosím na jeden raz aj 30 minút tak si asi viete predstaviť to vyčerpanie ráno :(  Ona si pospí na mne a keď ju položím do vaku a idem si lahnúť častokrát sa o pár minút znova preberie. Chápem ju, chce byť vedľa mňa. No keď si ju zoberiem do postele tak sa automaticky otočí na mňa a hľadá prso. Keď nie je čas na kojenie tak mi to urobí škrt cez plány, pretože ak jej ho nedám, zobudí sa a začne sa ho dožadovať hlasno :) Keď jej dám prso v noci vždy keď ho chce, je spokojná a vačšinou prespí full noc bez nosenia a uspávania na rukách. Často vidím, že jej nejde o mlieko, len ma využije ako živý dudlík a spinká ďalej. Ja sa pri tomto o trošku lepšie vyspím , lebo si zdriemnem aj počas kojenia. No akosi sa desím toho, že ju takto nikdy nenaučím prespať celú noc
/od narodenia dudlík odmietala,  tak sme jej ho nenútili, vyskúšali sme a nechcela/

Ak toto čítajú matky, poraďte, podporte ma prosím . Ako ste riešili nočné spanie vy?



Áno som nosička. Dá sa povedať, že od narodenia ju nosím. Najprv len tak na rukách, potom v šatke a v nosiči. Kúpili sme si aj kočík a mne veľmi vyhovovalo to striedať. Doobeda som si išla nakúpiť na trh a Matildu som si hrdo niesla v nosiči / používam ergonomický nosič Kibi/ mala som volné ruky na nakupovanie. No a poobede sme sa vybrali na prechádzku v kočíku. Boli dni a týždne kedy v kočíku nebola ani raz, zato som ju 2x za deň nosila po vonku v nosiči. No a potom prišlo preťaženie :( Matilda má momentálne 5.mesiacov a váží už skoro 8,5kg a ja ju proste nevládzem nosiť v nosiči po vonku. Neviem či som taká slabučká, ale proste pri mojej mušej váhe mi je ťažká. Fúúú ako sa viem vytočiť, keď vidím všetky tie nosiace matky ako sa promenádujú po vonku a vidím že ich deti majú aj 13kg. Uf zožierala som sa, no teraz mi je to fuk :) Aj tak Matildu nosím po byte a vonku si ona užíva kočík, pospí si v ňom a ja sa necítim tak fyzicky vyčerpaná.


Občas prepadnem depke a zacítim potrebu slobody / ísť len tak v piatok von, pospať si uprostred soboty, robiť si hocikedy hocičo čo chcem ... / No potom keď sa jej pozriem do očí a ona sa začne smiať, alebo keď cítim jej voňu, ach nemenila by som za nič na svete. 

Ja /30r/ a Matilda/5.m/


Na úplný záver vám poviem, že byť rodičom je to najťažšie čo som kedy zažila! Na druhú stranu je to neopísateľne napĺňajúce, krásne, úžasné a dojemné.  Odporúčam každému :)

Komentáre

  1. Krasny pribeh, gratulujem k babatku. Co sa tyka nocneho kojenia, ulahcis si to, ked ju budes mat vedla seba stale, trebars aj celu noc nacucnutu. Neboj, nie je to rozmaznavanie, a aj to raz skonci, ani nebudes vediet ako. Vyspis sa tak ovela kvalitnejsie, uvolnis sa a nemusis nic riesit. Ona totiz nepotrebuje nic ine, iba tvoju pritomnost a aj o tom kojenie je. Ja som tak odkojila dve deti. Tak si to spolu uzivajte, drzim palce!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj LuLu, ďakujem za koment a radu. Robím čo možem a čo si myslím, že je pre nás dve vyhovujúce. Dá sa povedať, že aj keď má svoju postielku v ktorej primárne spinká, počas noci viac ako trištvrte času spí pri mne nacucnutá :) Už som to ale prestala riešiť, viem, že to raz prejde a potom mi bude chýbať toto celé ako sa na mňa tlačí, vykladá si nohy, občas ma kopne alebo ako otvára v polospánku pusinku a hladá prso :)

      Odstrániť
  2. Je pre mňa prekvapujúce čítať o niekom zo Slovenska, kto mal pri pôrode dulu. Mne sa narodila dcérka v Kanade, kde je to bežné, ale na Slovensku som ešte nepočul o nikom. Ja s partnerkou sme mali pri rodení okrem dvoch dula pri sebe aj midwife. Dcérka sa nám narodila doma v spálni a po tejto skúsenosti vôbec neľutujeme, že sme nešli do nemocnice. Veď napokon tiež som o tom písal blog http://decemberloveinvancouver.blogspot.ca/2014/12/decembrova-laska-vo-vancouveri-seria-2.html
    Veľmi pekný článok. Každopádne gratulujem a držím palce v rodičovstve.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Stanislav :) no asi ste nepostrehol, ja som rodila v ČR a tu je naozaj už celkom bežné mať pri porode dulu,dokonca aj vlastnú porodnú asistentku. Čo viem od kamarátiek tak na SK je toto ešte stále trošku tabu a porod sa berie ako nejaký zákrok a rodička je pacientka :( no verím, že aj tam sa ot časom zmení. Je to o ľuďoch a prístupe. Keď raz budem mať druhé baby / ak to okolnosti a zdravotný stav dovolia/ tak by som tiež chcela skúsiť domáci porod. Aj ja vám držím palce, nech nám všetkým deti robia radosť !

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pečeň vs. Pečienka

Na voľnej nohe - mama food stylistka

Zzz - Zázračná zelenina zeler